História farnosti

Obec Turná pôvodne cirkevne patrila pod katolícku faru vo Veľkých Bierovciach, kde bol kostol zasvätený sv. Jurajovi. Z rokov 1281 – 1331 je zápis odvodu cirkevných desiatkov 17 grošov farárom Lupusom. V ďalšom období sa spomínajú Klimant (1332 – 37), Blažej (1406), Matej (1454), Ondrej (1538) a Benedikt (1544).
Najstaršia zmienka o drevenej kaplnke v Turnej je z roku 1406. V listine sa povoľuje jej zväčšenie, prestavanie z kameňa a tiež, že sa môže okolo nej pochovávať. Túto listinu si dal bierovský farár znova potvrdiť v roku 1544, že v nej môže iba on prípadne jeho kaplán vysluhovať sviatosti.
Keďže v polovici 16. storočia bierovský kostol zabrali protestanti, katolícky farár sa premiestnil do Turnej. Schematizmy nitrianskej diecézy o Turnej uvádzajú: „... Historia domus, fara a škola existovali pred rokom 1588 ... . Kostol bol zasvätený sv. Martinovi – biskupovi ...“
Príchodom jezuitov do Trenčína 1645 (Skalka) nastala intenzívna rekatolizácia. Už v rokoch 1651 – 52 sa spomína páter Ján Lingo, že v Turnej vysluhoval sviatosti. V pádom Turkov na Považie 02.10.1663 bol ohromený život v 17 dedinách, ktoré vypálili.
Pre obnovený kostol v Turnej si dali veriaci odliať zvon v roku 1678 od zvonolejára Jána Vanču. V čase kuruckých nepokojov bol „ulúpený Moravanmi“, neskôr bol vrátený. V roku 1821 zvon pukol. V roku 1690 bola pristavená bočná kaplnka – má krížovú hrebienkovú klenbu. Z tohto roku je kamenné ostenie na hlavnom vchode (teraz je prekryté obkladom). Turniansky kostol bol niekoľkokrát obnovovaný, prestavaný, zväčšovaný. Pôvodne gotický kostol bol generálnou prestavbou zbarokizovaný v r. 1754 – 56 a bola vymurovaná veža a v kostole bola dostavaná klenba. V interiéri bol postavený nový hlavný oltár sv. Martina a bočný oltár sv. Jána Nepomuckého.
Písomný súpis z obdobia tereziánskych reforiem uvádza, že pod správu fary patria veriaci z Belej, Bobrovníka, Bieroviec, Opatoviec, Malých Stankoviec, Rozvádz a Sedličnej. V kostole sú dve krypty: všeobecná pod chórusom a pred hlavným oltárom pre rodiny: Maršovských, Ordódyovcov a Medňanskych.
Do roku 1785 sa mohlo pochovávať pri kostole. Potom bol vyčlenený pozemok za obcou a je tam doteraz cintorín. Selecký kostol a veriaci patrili do pôsobnosti turnianskeho farára do roku 1753. Po návrate ku katolíckej cirkvi vznikla samostatná farnosť s vlastným kňazom.
Na dolnom konci obce stojí pieskovcový podstavec so sochou sv. Jána Nepomuckého. Pod erbom na podstavci je nápis DOMICELA BORSCICZKÝ SUZANNA ANO DNI 1794. Veľkým nešťastím bol pre občanov veľký požiar 8. marca 1832. „... oheň bol taký silný, že od veľkej žiare sa roztopili tri zvony vo veži, sklo v oknách a popraskali múry kostola ...“ (Podľa zápisu v obecnej kronike údajne tiež zhorela významná dvojdutinová drevená veža pri kostole. Účel a pôvod nie je známy.)
Patrónmi kostola boli do roku 1835 majitelia trenčianskeho panstva – rod. Iléšházyovcov. Po nich si až do roku 1910 vzorne plnili patronátske povinnosti príslušníci bankárskej rodiny Sina – ako noví majitelia panstva.
Počas 1. svetovej vojny (25.10.1916) sa uskutočnila rekvirácia siedmich zvonov z farnosti. Vzhľadom na narastajúci počet veriacich sa uskutočnila prestavba kostola v roku 1921 – 22. Stavba bola predĺžená a zväčšená o dve bočné lode. Posviacku uskutočnil novovymenovaný nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko 25.9.1922.
V roku 1935 bola nadstavená veža a doplnená vežovými hodinami od firmy Chýla z Ružomberku. Hodiny slúžili až do roku 2007, kedy boli nahradené novými riadenými satelitom.
Nový oltárny obraz bol nainštalovaný v roku 1936 a predstavuje sv. Martina na koni, ako obdarúva svojím pláštom žobráka (autor Michal Zverka). Na chóruse je organ z roku 1943 od firmy Guna Prešov. Vo veži sa nachádzajú štyri zvony. Najstarší a najväčší od firmy Kajetán Zadl z Trnavy (pripomína pamätný požiar z roku 1832), najmenší z roku 1894 od Pavla Ranku z Trenčína. Dva zvony – náhrada za zrekvirované – uliala firma Oktav Winter z Broumova v r. 1925 a posvätené boli J. E. Dr. Karolom Kmeťkom 25.3.1925.
V kostole sú od roku 1964 nové moderné oltáre: hlavný a dva bočné. V hlavnej lodi sú po stranách sochy v nadživotnej veľkosti: sv. Terezka a sv. Ján Nepomucký. V tomto roku došlo tiež k významnej zmene. Pri pobožnosti je pri novom obetnom stole vysluhujúci kňaz tvárou k veriacim.
Vykurovanie kostola nočným elektrickým prúdom bolo zavedené v roku 1970. Od roku 2005 slúžia veriacim v prednej časti nové vykurované lavice (prvá fáza).
Keďže vo farnosti bolo viac ako päťtisíc veriacich, bolo nutnosťou ju rozdeliť. V Trenčianskych Stankovciach bol v rokoch 1991 – 94 svojpomocne postavený nový kostol. Kostol konsekroval 21.5.1994 J. E. Ján Chryzoston Korec, nitriansky sídelný biskup. Je zasvätený Panne Márii Pomocnici kresťanov. Spolu s kostolom sv. Vendelína vo Veľkých Bierovciach tvoria novozriadenú farnosť, do ktorej patria obce: V. Bierovce – fara, Opatovce, Trenčianske Stankovce (Malé Stankovce, Sedličná, Rozvadze) od 1. júla 2003.
Vo farnosti okrem Trenčianskej Turnej po rozdelení prislúchajú veriaci z Belej a Hámrov. Pred farskou budovou v záhrade je umiestnený pamätník s menami a dĺžkou pôsobenia kňazov, ktorí tu pôsobili dlhšie obdobie. Na budove Katolíckeho domu je umiestnená pamätná tabuľa nášmu rodákovi – jezuitovi Samuelovi Timonovi „zakladateľovi modernej uhorskej historiografie“.