História obce

Najstaršími dokladmi osídlenia obce Trenčianska Turná a jej bezprostredného okolia sú nálezy kamennej štiepanej industrie, pochádzajúce zo staršej doby kamennej (paleolitu). Koncentrácie artefaktov, naznačujúce jednotlivé lokality, sa nachádzajú najmä južne a východne od obce, na tiahlych chrbtoch, nadväzujúcich na severné svahy Považského Inovca. Lokality v katastri Trenčianskej Turnej predstavujú súčasť komplexu paleolitických sídlisk na územiach Trenčianskych Stankoviec, Trenčianskej Turnej a Mníchovej Lehoty.

Najstaršie paleolitické osídlenie možno datovať do stredného paleolitu, nositeľom kultúry ktorého boli neandertálci. Vek najstarších nálezov možno určiť len s istou pravdepodobnosťou približne na 50.000 až 70.000 rokov. Mladšie obdobie predstavuje staršia fáza mladého paleolitu (približne pred 35.000 rokmi), z ktorej pochádzajú okrem iných artefaktov aj nálezy významných nástrojov, tzv. listovitých hrotov. V surovinovom zložení prevládajú miestne rohovce a radiolarity červenohnedej, zelenej a hnedej farby, ojedinele sa vyskytuje aj limnosilicit, pravdepodobne zo stredného Slovenska, ako aj iné silicity.

Vrchol dosahuje paleolitické osídlenie Trenčianskej Turnej a okolia v strednej fáze mladého paleolitu, počas kultúry gravettienu. Väčšinu gravettienskych lokalít možno priradiť k jeho mladšej fáze, tzv. horizontu hrotov s vrubom (približne pred 23.000 rokmi). Industria z tohto obdobia má výrazne čepeľovitý charakter, pričom čepele slúžili ako polotovar pri následnej výrobe širokého spektra nástrojov, najmä škrabadiel, rydiel či hrotov. Na rozdiel od staršieho obdobia je na výrobu nástrojov využívaný popri radiolaritoch najmä silicit z glacigénnych sedimentov, tzv. pazúrik, ktorý patináciou nadobudol bielu až modrastú farbu. Náleziská z obdobia horizontu hrotov s vrubom predstavujú súčasť osídlenia obidvoch brehov Váhu, ktorý slúžil ako významná komunikačná a migračná trasa ako ľudských populácií, tak i pleistocénnej fauny (napr. mamutov a sobov), pričom lokality z tohto obdobia sa koncentrujú najmä v oblasti Piešťan a Trenčianskej kotliny.

Osídlenie mladšej fázy mladého paleolitu, neskorého paleolitu a mezolitu má výrazne epizodický charakter, dokladom ktorého je niekoľko menej výrazných nástrojov.

Nasledujúce obdobie mladšej doby kamennej, tzv. neolitu je na rozdiel od lovcov a zberačov paleolitu charakteristické dlhodobejším osídlením vhodnej polohy v podobe usadlostí, zložených z dlhých drevených domov, poľnohospodárstvom, chovom zvierat a v oblasti materiálnej kultúry zhotovovaním keramiky a brúsených nástrojov (pričom štiepané nástroje nadobúdajú menšie rozmery a celkovo iný charakter). Na východ od Trenčianskej Turnej sa nachádzajú stopy po takejto lokalite, z ktorej pochádzajú početné nálezy štiepaných a brúsených nástrojov. Hrubostenná, avšak najmä tenkostenná keramika, ktorá sa tu nachádzala vo veľkých množstvách, umožňuje zaradenie náleziska do tzv. kultúry s lineárnou keramikou (približne 5.000 p.n.l.). Toto nálezisko nie je v okolí obce jediné, menej početné doklady neolitického osídlenia možno nájsť aj neďaleko obecného cintorína či v blízkosti poľnej cesty do miestnej časti Hámre.

Dobu bronzovú v Trenčianskej Turnej reprezentujú nálezy z mladšej doby bronzovej (okolo 1.100 p.n.l.), z tzv. lužickej kultúry, ktoré sa našli neďaleko sútoku Hukovho potoka a Turnianskeho potoka. Do mladšej doby bronzovej možno zaradiť aj početné nálezy tzv. urnových hrobov, ktoré boli archeologicky skúmané a odborne dokumentované počas stavby hypermarketu TESCO v Trenčíne – Belej a ktoré sú verejnosti prezentované v priestoroch obchodného centra Laugaricio, ako aj nález fragmentu bronzovej ihlice z lokality medzi Trenčianskou Turnou a Veľkými Bierovcami.

Z doby rímskej pochádzajú okrem niekoľkých strieborných mincí – denárov, známych zo staršej literatúry aj nálezy fragmentov luxusnej rímskej keramiky, tzv. terry sigillaty. Jeden nález, predstavujúci dno a časť steny nádoby, pochádza východne od obce. Ďalší kus bol objavený v blízkosti majera. Obidva nálezy, predstavujúce importy z územia Rímskej ríše, sú datované do obdobia približne okolo roku 200.

Slovanské, resp. veľkomoravské obdobie (9. storočie) reprezentujú nálezy z centra obce (železná sekera, esovité náušnice, neporušená nádoba). Stredoveké nálezy predstavujú najmä početné nálezy keramiky na viacerých miestach v obci, v poslednom čase napríklad v blízkosti majera. V minulosti mal byť na území obce nájdený poklad – hromadný nález asi 20 zlatých mincí kráľov Mateja Korvína a Vladislava II. (2. pol. 15. – začiatok 16. storočia).

Názov obce  mohol byť odvodený od zvieraťa „tur“ alebo od strážnej veže zvanej „turna“, ktorá mohla stáť na tomto  strategicky významnom mieste. Obidve možnosti  však dosvedčujú starobylosť tohto názvu, i keď priama písomná zmienka pochádza z r. 1269. V Zoborských listinách sa však spomína „Turna aqua“ (turniansky potok) už v r. 1113. 

Dominantou obce je kostol sv. Martina, pôvodne gotický prestavaný v priebehu 18. – 19. storočia.  Zvyšky  pôvodného muriva sú prekryté obkladom alebo omietkou. Vo vnútri sa nachádzajú dve krypty, na veži je najstarší zvon z roku 1832. Na južnom konci obce stojí pieskový  podstavec s nápisom z roku 1794. Na ňom je postavená socha sv. Jána Nepomuckého. Okolo pomníka bolo pôvodne zasadených deväť líp, dodnes sú živé iba štyri. Dňa 3.8.1708 sa na území obce stretli v rozhodujúcej bitke Kurucké vojská Františka II. Rákociho a cisárske vojská generála Haistera. Túto udalosť pripomína pamätník v miestnej časti Hámre.

Viac o bitke pri Hámroch

V chalupe na Kušnierovci je umiestnené miestne múzeum. Inak obec neoplýva stavebnými pamiatkami, nakoľko v minulých storočiach bola poddanskou obcou.  

V minulosti v obci pôsobilo viacero kňazov a učiteľov, ktorí pracovali pre rozvoj obce. Najznámejším Turňanským rodákom je Samuel Timon, S.J., ktorý žil v rokoch 1675 – 1736 a je pokladaný za zakladateľa modernej uhorskej historiografie.